Museo Prehliadka kaštieľa v Mojmírovciach – príbeh rodu Huňady

Vitajte v kaštieli, ktorý je centrom niekdajšieho urmínskeho panstva a zároveň významným svedkom histórie jedného z najbohatších uhorských rodov – rodu Huňady.

Zakladateľom rodu bol Ondrej Huňady, pôvodom z Huňadyovskej stolice v bývalom Sedmohradsku, dnes na území Rumunska. Hoci pravdepodobne nepochádzal zo šľachtického prostredia, v roku 1607 mu cisár Rudolf II. udelil erb a povýšil ho do šľachtického stavu. Za verné služby získal v roku 1613 usadlosť v Malých Kršteňanoch na Hornej Nitre. Postupne nadobúdal ďalšie majetky a zaradil sa medzi stredne bohatých zemanov.

Po jeho smrti sa majetok rozdelil medzi deti. Významnými pokračovateľmi rodu boli jeho synovia František a Ladislav, ktorí sa stali súčasťou samosprávy Tekovskej stolice. Ich potomkovia Ondrej a Ladislav Huňadyovci založili samotné urmínske panstvo. Hoci bol rod etnicky maďarský, slovenčina im nebola cudzia – obaja si vzali slovenské zemianky a žili pod vplyvom slovenského prostredia Hornej Nitry.

Kaštieľ, v ktorom sa práve nachádzate, bol postavený v roku 1721 v barokovom štýle. Gróf Ladislav Huňady tu zomrel v roku 1723, jeho brat Ondrej už v roku 1718 v Čereňanoch. Keďže Ladislav nemal potomkov, majetky previedol na synov svojho brata. Okrem kaštieľa dal postaviť aj Kostol sv. Ladislava, zasvätený jeho patrónovi.

Kaštieľ obklopoval rozsiahly park s rozlohou 16 hektárov, kde sa vysádzali jasene, platany, lipy, kríky a kvety už počas výstavby. Poľovačky boli obľúbenou aktivitou rodu – často trvali niekoľko dní a vyžadovali bohatý arzenál zbraní, ktorý sa tu uchovával.

V roku 1814 sa medzi Mojmírovcami a Kesovom konali prvé verejné konské dostihy v Uhorsku. Chov koní bol významnou súčasťou panstva, najmä za grófa Jozefa Huňadyho, ktorý sa venoval šľachteniu arabských plnokrvníkov (tzv. tajárov), ako aj talianskych a španielskych plemien. Hlavný žrebčín sa nachádzal v priľahlej budove kaštieľa.

V roku 1866 kaštieľ poškodil požiar. Gróf Imrich Huňady ho následne obnovil v klasicisticko-barokovom štýle, ktorý si zachoval dodnes.

Významnou osobnosťou bol aj Ján Nepomuk Huňady, ktorý už vo veku 20 rokov získal barónsky titul. Zaviedol modernú správu panstva, založil centrálny archív a účtovnícku kanceláriu, rozšíril chov oviec a koní a povolával odborníkov z Nemecka.

Jeho syn Jozef Huňady získal pre rod grófsky titul. Vďaka nemu sa urmínske panstvo stalo najväčším a najvýznamnejším majetkom rodu, centrom hospodárskej správy všetkých slovenských a maďarských majetkov Huňadyovcov.

Posledným urmínskym grófom bol Ladislav Huňady, ktorý zomrel v Afrike v roku 1927. Po ňom kaštieľ zdedili jeho tri dcéry – Felícia, Terézia a Matilda. Tie ho opustili až v marci 1945, krátko pred príchodom frontu.